Do nášho stacionára medzi nás opäť po dlhšej dobe zavítala pani Beňušová a spolu sme sa porozprávali o histórii a význame sviatku Dušičiek.
Prvý november je Sviatkom všetkých svätých, spomienkovým dňom, ktorého pôvod siaha až ku Keltom. V keltskej tradícii sa v predvečer sviatku všetkých svätých oslavoval koniec leta. Ľudia verili, že v túto noc sa prelína svet živých a mŕtvych a zapaľoval sa oheň, aby mŕtve duše našli cestu do domovov živých a aby tak mohli stráviť noc so svojimi blízkymi. Neskôr tento pôvodne pohanský sviatok prevzalo kresťanstvo, kedy si cirkev a veriaci pripomínajú nielen svätých, ale aj ľudí, ktorí za svätých síce vyhlásení neboli, ale žili čestným životom a vedeli sa obetovať pre iných. Sviečka, dnes horiaca na hroboch, symbolizuje život.
Na Slovensku sa v súvislosti s týmito sviatkami dodržiavali mnohé rituály napr. cez noc z 1. na 2. novembra sa na stole nechávala časť večere, chlieb, prípadne maslo ako jedlo pre „dušičky“. Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Takisto sa pieklo tradičné pečivo a lampy sa namiesto lojom plnili maslom aby si s ním duše mohli potrieť rany, ktoré utŕžili.
Mali sme možnosť ochutnať aj tradičné pečivo, Radostník, ktoré sa „dušičkám“ pripravovalo. Túto dobrotu nám upiekla a priniesla pani Beňušová.
